Významní ľudia v Dobšinej. Tibor Harmatha.

Je asi úplne posledný, kto v našom meste uchováva jazyk našich predkov - bulinerčinu.

Tibor Harmatha - predseda miestnej organizácie Karpatsko-nemeckého spolku v Dobšinej.

"Patríme pod Dolný Spiš. My sme jazykový ostrov, pretože pôvodná dialektika Nemecka tu u nás, ktorá sa zachovala z minulosti nie je celkom zrozumiteľná s mantáčtinou.

Dobšiná bola trojjazyčná: maďarská, nemecká a slovenská. Z pôvodnej bulinerčiny sa zachovali len písomnosti a knihy. Spisovnú bulinerčinu ovládajú už len traja ľudia, jeden z nich je v Rožňave a dvaja sú v Dobšinej. Títo ovládajú aj gramatiku," začína p. Harmatha zanietene rozprávať o pôvode tohoto jazyka.

"Ja som predsedníctvo v spolku zobral z núdze. Ten ktorý bol predomnou bol na bulinerčinu a nemčinu kvalifikovaný, no tragicky zahynul. Zobral som to najprv na jeden rok a teraz je už tomu 16 rokov. Nikto to nechce robiť, pretože okolo toho je veľa administratívy, vypracovanie projektu, starostlivosť sa o to, aby spolok nejaký spôsobom žil." dopĺňa informácie.

Spisujete to niekde? Zachovávate tento jazyk aj pre ďalšie generácie ?

"Áno, pozbieral som všetko, čo ešte bolo v pôvodnom jazyku v bulinerčine napísané. Vyšla jedna prekrásna kniha od Samuela Kleina, to bol riaditeľ dievčenskej a meštianskej školy, ktorý napísal povesti o Dobšinej v bulinerskom jazyku.

Tá sa delila na tri časti : prvá časť boli piesne, z tejto časti sa nám bohužiaľ nezachovali všetky noty (asi len z troch piesni), potom druhá časť: básne a tretia časť bola próza. Ja som tu knihu mal a dal som ju preložiť z bulinerčiny do nemčiny, maďarčiny a do slovenčiny."

Vy teda zbierate všetko v bulinečine. Kde je vaša zbierka?

"Mám to všetko u seba doma. Tento preklad je kompletný a odniesol som ho Rudabánye, do nášho družobného mesta, kam sa dnes, 11.3.2025 s p primátorom mesta Dobšiná, Radovan Žorim a s p.Karolom Horníkom opäť chystáme. Sľúbili mi tam, že cez Budapešť by mi tie knihy vydali až štvorjazyčne. Bola by to regionálna kniha, nebude celoslovenská.

Takže keby nie Vás, tak bulinerčinu by už teraz nikto nezachoval?

"Nie. Bohužiaľ som účastníkom toho, že 800 ročný jazyk úplne vyhynie. V roku 1326 je prvá zmienka o Dobšinej, boli to Nemci."

Boli to baníci, však? Prečo sem vlastne prišli?

"Prišli sem kvôli železnej rude. Pravdepodobne v Dobšinej už Kelti , ale možno ešte predtým aj Rimania ťažili. Tu sú bane na Striebornej. Boli to obrovské priestory. Ťažilo sa tu striebro a meď. Toto bola najbohatšia oblasť široko okolo. Tam už sa neťaží minimálne 300 rokov. Nemci prišli po prehratej bitke na rieke Slanej, bolo to na maďarskom území, kde Belá IV. prehral. On, s asi z 200 križiakmi utekal z prehratého boja. Jeden čas sa skrýval na Soroške v jaskyni, potom bol asi 3 týždne v Zádielskej doline. Takže v tom období prišli Nemci. A to zariadil Belá IV," objasňuje.

Ale vy zbierate aj staré pohľadnice Dobšinej?

"Áno, zbieram. Mňa vždy zaujímala história Dobšinej, tak som začal hľadať a zbierať pohľadnice Dobšinej. Mám slušnú zbierku, všetku dostupnú, ktorá existuje. Veľa som si pomohol z archívu Maďarska, lebo za Rakúsko- Uhorska tam boli fotky"

Koľko ich asi máte dokopy, približne?

"Vo svojej zbierke mám asi okolo 200 – 300 pohľadníc. Snažil som sa ich aj naskenovať a mám ich aj v počítači."

Na okolí máte asi najväčšiu zbierku pohľadníc z Dobšinej, však?

"Pravdepodobne áno, mám pocit, že áno. Je potrebné takéto cennosti uchovať aj pre ďalšie generácie, lebo história sa už nikdy nebude opakovať,"

Akú máte najstaršiu?

"Mne sa podarili identifikovať, keď ešte táto pošta nestála. Poštu postavili v roku 1910. Na pohľadnici je námestie bez tejto pošty, sú tam skromné domčeky a je to asi rok 1890."

Ako dlho zbierate pohľadnice?

"Už asi 20 alebo 30 rokov."

Vila Ruffínyi - pamätáte sa na ňu? Pred pár rokmi bola v lepšom stave, však?

"Vila Ruffínyi bola samozrejme v lepšom stave. Úpadok tejto stavby začal až po 48 roku. Dovtedy ešte vila bola v technicky dobrom stave. Ale pôvodná majiteľka bola sama, bezdetná a veľmi chudobná, lebo žila len z dôchodku a nedokázala už udržiavať túto obrovskú stavbu. Takže žila v jednej miestnosti a po jej smrti to dostala jej spoločníčka. Prepísala ju na ňu. Po úmrtí jej spoločníčky to dostal jej príbuzní, ktorí potom vilu opustil. Vybral z nej čo sa dalo."

Zbierate písomnosti, fotky alebo čo všetko? Zaujímate sa o vilu už dlhšiu dobu.

"Konkrétne o vilu ťažko, pretože sa o nej vie málo. Bolo by potrebné hľadať sústredene a cielene po archívoch v Budapešti, pretože tam sa robili aj projekty. Jeden projekt Radnice som videl nakreslený, možno že je aj tu."

Máte aj staré pohľadnice Vily Ruffíny?

"Nie, to bohužiaľ nemám. A je mi to veľmi ľúto. Ale zbieram o nej všetky poznatky a keď niečo nájdem, ihneď si to zapíšem. Mám jednu skriňu, kde si to všetko ukladám. Všetky tie staré veci.

Máte takú iniciatívu, že by ste pomohli pánovi primátorovi cez transparentný účet osloviť niekoho ohľadom vily?

"Pokiaľ bude nejaký propagačný materiál na záchranu vily, tak na ústredie Karpatsko – nemeckého spolku v Košiciach by som to vedel odniesť s cieľom podporiť snahu nášho nového pána primátora zachrániť tú našu nádhernú historickú vilu. A uvidíme výsledok." zakončil náš rozhovor p. Tibor Harmatha.